Legenda hovorí: ,,Odľahlé a izolované údolie Livet v Škótsku predurčilo pálenicu na nezákonnú destiláciu.“ Práve tam sa jej zakladateľ George Smith naučil svoje remeslo. Ukrytý pred colníkmi a vojakmi, medzi kopcami a výdatnými prameňmi, mal čas pomaly destilovať a zdokonaľovať whisky, ktorá sa neskôr stala svetoznámou.

V auguste v roku 1822 pricestoval do Škótska kráľ Juraj IV. na štátnu návštevu a požiadal o ochutnanie známej whisky Glenlivet –  v tej dobe to bol ,,nelegálny dram“, ale ani to kráľa nezastavilo. O 2 roky neskôr a po zmene legislatívy George uvidel svoju príležitosť a išiel do Elginu, aby získal licenciu a stal sa tak prvým legálnym liehovarníkom vo farnosti Glenlivet. Koncom 30. rokov 19. storočia liehovar vyrábal viac ako 200 galónov týždenne. O niekoľko rokov neskôr sa ku nemu pričlenila spoločnosť Andrew Ushers & Sons of Edinburgh vo funkcii obchodných zástupcov, ktorí pomohli šíriť povesť tejto whisky.

Po smrti Georga Smitha, 27. novembra 1871, pripadla úloha pokračovať v jeho životnej práci jeho najmladšiemu synovi Johnovi Gordonovi Smithovi. Konkurenti, ktorí sa zúfalo snažili prevziať meno „Glenlivet“, aby využili jeho slávu, John našiel riešenie v malom, ale výkonnom trojpísmenovom slove. Tvrdo bojoval za ich práva a v roku 1884 spoločnosť premenovali na ,,The Glenlivet“. Keď sa skončila prohibícia, prihlásili sa Američania – a boli smädnejší po kvalitných ,,single-malts“ viac ako kedykoľvek predtým. Jedným z prvých veľkých zákazníkov bola spoločnosť Pullman Train Company, ktorá začala na svojich trasách podávať miniatúrne fľaše a pomohla tak rozšíriť značku po celom kontinente.

Voda používaná na výrobu je bohatá na minerály a pochádza z Josie’s Well zo Škótska. Výrazne pomáha formovať chute počas rmutovania a fermentácie, zatiaľ čo špecifická výška a šírka destilačných medených kotlov vytvárajú jemný a komplexný charakter tejto whisky.